Rogoźnicka Skałka is a unique place where you can observe various fossils in a quarry. It belongs to the Pieniny Klippen Belt and is located close to its northern border with the Oravská kotlina Basin. The hill is built up by various Jurassic and Cretaceous limestones and marls, among which there are Upper Jurassic shell limestones, unique in the world, containing very numerous and well-preserved fossils of many groups of marine invertebrates (ammonites, belemnites, brachiopods, bivalves, corals, lilies). Due to the great rarity of such rocks, it was included in the UNESCO World Geological Heritage List and is a protected area (nature reserve).
The site has a very high cognitive and educational value for the observation and interpretation of many elements of the geological structure and relief of the area. It is possible here to analyze the environment in which Jurassic-Cretaceous rocks were formed, for example, the crinoid limestones found in the western part of the quarry are sediments of a shallow sea, the bottom of which was covered with „meadows“ of lily pads. The shells of Rogoznica were formed under similar conditions, while the red marls may have been formed under conditions of a deeper reservoir bottom.
The summit of the Rogoźnicka Skałka is also a good viewpoint for observing the location of the Pieniny Klippen Belt’s structures, including its northern boundary, which is a fault running along the valley of the Wielki Rogoźnik separating it from the Oravská kotlina Basin.

Rogoźnicka Skałka, czyli kolejne geostanowisko na naszej liście, jest wyjątkowym miejscem, gdzie można w kamieniołomie obserwować różnorakie skamieniałości. Należy ona do Pienińskiego Pasa Skałkowego i jest zlokalizowana blisko północnej granicy z Kotliną Orawsko-Nowotarską. Wzniesienie budują różnorakie jurajskie i kredowe wapienie oraz margle, wśród których występują unikatowe w skali światowej górnojurajskie wapienie muszlowe zawierające bardzo liczne i dobrze zachowane skamieniałości wielu grup morskich bezkręgowców (amonity, belemnity, ramienionogi, małże, koralowce, liliowce). Ze względu na wielką rzadkość występowania takich skał został on wpisany na Listę Światowego Dziedzictwa Geologicznego UNESCO i jest obszarem chronionym (rezerwat przyrody).
Stanowisko to ma bardzo wysoką wartość poznawczo-edukacyjną w zakresie obserwacji i interpretacji wielu elementów budowy geologicznej i rzeźby tego obszaru. Możliwa jest tutaj analiza środowiska w jakim tworzyły się skały jurajsko-kredowe, np. występujące w zachodniej części kamieniołomu wapienie krynoidowe są osadami płytkiego morza, którego dno były pokryte „łąkami” liliowców. W podobnych warunkach powstały muszlowce z Rogoży, podczas gdy czerwone margle mogły powstawać w warunkach głębszego dna zbiornika.
Szczyt Rogoźnickiej Skałki jest również dobrym punktem widokowym pozwalającym zaobserwować położenie struktur skałkowych pienińskiego Pasa Skałkowego, w tym jego północną granicę, którą jest uskok biegnący wzdłuż doliny Wielkiego Rogoźnika oddzielający go od Zapadliska Orawskiego (Kotliny Orawsko-Nowotarskiej).

Rogoźnicka Skałka je unikátnou paleontologickou lokalitou. Miestny lom je náleziskom veľkého množstva rozmanitých skamenelín. Skalka je súčasťou Pieninského bradlového pásma a nachádza sa na jeho severnom okraji, na kontakte s Oravskou (Oravsko-nototarskou) kotlinou. Vrch je budovaný rôznymi jurskými a kriedovými vápencami a mramormi, medzi ktorými sa nachádzajú vrchnojurské lastúrne vápence, výnimočné z celosvetového hľadiska, obsahujúce veľmi početné a dobre zachované skameneliny mnohých skupín morských bezstavovcov (amonity, belemnity, brachiopody, lastúrniky, koraly, ľalijovky). Vzhľadom na veľkú vzácnosť výskytu týchto hornín bola lokalita zaradená do Zoznamu svetového geologického dedičstva UNESCO a je chráneným územím (prírodnou rezerváciou).
Lokalita má veľmi vysokú poznávaciu a vzdelávaciu hodnotu, keďže umožňuje pozorovanie a vysvetlenie mnohých prvkov geologickej stavby a reliéfu celej oblasti. Je tu možné analyzovať prostredie, v ktorom vznikali jursko-kriedové horniny, napr. krinoidové vápence, ktoré sa nachádzajú v západnej časti lomu, sú sedimentmi plytkého mora, ktorého dno pokrývali „lúky“ ľalioviek. Rogoźnicke lastúrniky vznikli za podobných podmienok, zatiaľ čo červené mramory mohli vzniknúť v odlišnom prostredí hlbšieho dna hlbkomorskej panvy.
Vrchol Rogoźnickej skalky je tiež dobrým vyhliadkovým bodom a umožňuje pozorovanie priestorového rozšírenia horninových štruktúr Pieninského bradlového pásma vrátane jeho severnej hranice, ktorou je zlom prebiehajúci dolinou Veľkého Rogoźnika, ktorý ho oddeľuje od Oravskej kotliny.